Ruský miliardár Roman Abramovič vlastní Chelsea už skoro desať rokov. Často neváha utrácať obrovské čiastky za hviezdne posily, ale občas šliapne vedľa.
Keď Abramovič v roku 2003 kúpil za 140 miliónov libier Chelsea, len málokto mohol tušiť, aké veľké veci sa čoskoro stanú. Ruský boháč utratil za menej ako desať sezón ďalších osemdesiat šesť miliónov libier len za manažérov.
To však nie je nič s porovnaním 683 miliónov libier, ktoré vynaložil za nákup šesťdesiatich dvoch hráčov. Pozrite sa na najhoršie nákupy Chelsea za dobu jeho všemocnej vlády.
5. Khalid Boulahrouz
Čiastka: 7 miliónov libier
Holandský obranca Boulahrouz s marockým pôvodom si vybudoval veľké meno v Nemecku. Fanúšikovia Hamburgu ho pre jeho nezdolnú povahu premenovali na Khalid Kanibal.
Roman Ambramovič Holanďana kúpil za 7 miliónov libier a Chelsea mu dala vysoký plat a nezvyklé číslo deväť. Čoskoro sa však ukázalo, že Boulahrouz nemá na Anglicko dostatok kvalít.
Ani ročné hosťovanie v Seville mu nepomohlo. Nakoniec bola Chelsea rada, že ho predala aspoň za päť miliónov eur do Stuttgartu. Dnes je Boulahrouz v kádri portugalského Sportingu.
4. Adrian Mutu
Čiastka: 15,8 milióna libier
Rumunský útočník Adrian Mutu vyzeral ako výborná posila pre sezónu 2003/04. V prvých troch zápasoch strelil štyri góly a fanúšikovia boli vo vytržení.
Lenže Mutu zrejme doplatil na príliš veľkú zmenu života a svoje problémy sa snažil riešiť kokaínom. Keď mu vyšiel pozitívny test, Chelsea s ním okamžite rozviazala zmluvu a vyžadovala 17 miliónov libier ako náhradu škody. Ťahanice okolo tejto sumy sa tiahnu dodnes.
Mutu má zrejme niekoľko životov ako mačka. Po odpykaní trestu od FIFA po ňom siahol Juventus. Potom sa odsťahoval do Fiorentini, kde našiel stratenú formu. Lenže ani Taliansko ho nenapravilo - znovu mu v tele našli nedovolenú látku.
Dnes má tridsaťtri a hrá za francúzsky ligový klub Ajaccio. Za rumunský národný tím by asi hrával dodnes, ale ani tam nie je bez problémov. V roku 2011 to trochu prehnal s pitím v San Maríne.
3. Andrej Ševčenko
Čiastka: 31 miliónov libier
Ševčenko putoval v roku 2006 do Chelsea s povesťou jedného z najväčších zabijakov. V Taliansku to Ševovi strieľalo, ale Anglicko je niečo iné. Očakávané góly nie a nie prísť. Chelsea mala šťastie, že góly zabezpečoval aspoň Drogba.
Ševčenko sa po jednej sezóne v Anglicku pokúsil nájsť formu na hosťovaní v AC Miláno, ale už ju až na hviezdne výnimky nikdy nenašiel. Jeho celková bilancia v Chelsea vyzerá takto: 77 zápasov a 22 gólov. To je veľký rozdiel oproti kanonáde za Miláno alebo Kyjev.
2. Juan Sebastián Verón
Čiastka: 15 miliónov libier
Sir Alex Ferguson sa v roku 2001 rozhodol posilniť kvalitnú záložnú radu Manchestru, v ktorej žiarili hráči ako Giggs, Scholes, Keane a Beckham.
Z Lazia si teda Alex Feguson vytiahol dvadsaťšesťročného Argentínčana Veróna. Taliansky klub si prišiel na 28,1 milióna libier. Verón sa síce snažil prispôsobiť sa anglickému futbalu, ale nedarilo sa mu. V 51 zápasoch skóroval sedemkrát. Sir Alex nezniesol kritiku za nevydarený prestup a naštval sa na tlač: "Je to, k ** va, dobrý hráč. Vy ste zas ** ní idioti. "
Po nepodarenom angažmán v Manchestri Verón prekvapivo z Anglicka neodišiel. Roman Abramovič začínal v roku 2003 budovať Chelsea a za 15 miliónov libier Argentínčana kúpil. Lenže príbeh sa opakoval. Tentoraz s ním už takú trpezlivosť nemali. Po jedinej sezóne sa pobral na dva roky preč na hosťovanie. Potom sa vrátil do Argentíny.
1. Fernando Torres
Čiastka: 50 miliónov libier
Príbeh Torres a Chelsea je stará známa pesnička. Tento španielsky útočník najskôr strieľal jeden gól za druhým v Atléticu Madrid a potom aj v Liverpoole.
Abramovič zháňal náhradu za starnúceho Drogbu a neváhal vytiahnuť z trezoru úctyhodných 50 miliónov libier. Od hráča za toľko peňazí sa očakávajú logicky okamžité výsledky, ale tie neprišli.
V prvej sezóne strelil Torres jediný gól. Tá druhá bola už o chlp lepšia, ale aj tak jedenásť gólov vo všetkých súťažiach je mizerná bilancia. Tohtoročný ročník začal Torres dobre, ale potom sa znova gólovo zasekol. Ak ho neprebudí Rafa Benítez, tak už asi nikto.
Komentáre